Stála na balkóne. V ruke hrnček čaju a pohľadom blúdila po okolí. Hlavne ju desil pohľad na obzor. Videla ťažké čierne mračna. Predzvesť búrky. Dúfala že kým sa vráti zo stretnutia nezačne. Od malička sa jej bála. Vedela prečo. Ako malú ju mam strašila tým, že s búrkou chodí čert po zlé deti a ak bude zlá vezme ju do pekla. Že keď zahrmí to čert vzal ďalšie zlé dieťa so sebou. Áno bolo to detinské, to vedela. Ale tiež vedela že sa toho strachu nezbaví. Až po chvíli si uvedomila, že tam niekde v tých mrakoch je on. Nie v nebi. Vo svojom byte. Zľahka sa pousmiala pri myšlienke ako stojí pri okne a sleduje so zatajeným dychom to čo jej naháňalo strach. Bol to paradox. On búrky zbožňoval ona sa ich bála. Pri každom hrome ňou trhlo. Len nie pri ňom. Bolo to pre ňu ako zázrak. Stáli pri okne on tvárou, ona chrbtom k oknu. Oči zatvorené, hlava pritisnutá na jeho hruď a vnímala len jeho tlkot srdca, keď ju tam len tak držal v silnom objatí. Vtedy ňou ani raz nemyklo pri hrome. Skutočne to bolo čarovné. Ten pokoj a pocit bezpečia čo z neho vyžaroval. To ju okúzlilo hneď ako sa stretli.
Bolo to na stanici. Ona šla domov, on zo služobnej cesty. Skoro sa zrazili pri novinovom stánku. Prvé čo ju upútalo bol jeho pohľad. Hlboké zelenohnedé oči a ako sa hovorí mala z nich pocit že sa v nich ide utopiť. Premeral si ju od hlavy po päty. Nie slizko. Udivilo ju že sa absolútne necíti nepríjemne pri tom pohľade. Skoro jej lichotil, akoby hovoril očami, dobrý deň krásna slečna, aké šťastie že sa môžem vami pokochať. Ustúpila o krok a naznačila mu že počká, kým si on prvý kúpi po čo prišiel. Urobila to zámerne aby videla čo to bude. Či bulvárny denník alebo športový magazín, či playboy. Zrejme ho to prekvapilo, ale jediné čo si ako reakciu na to mohla všimnúť bolo drobné podvihnutie obočia. To ju tiež zaujalo s akým pokojom to zvládol. O to viac bola prekvapená ona keď si pýtal časopis pre teenagerov. No čo už. Pomyslela si vtedy. Zaujímavý chlap čo by stál za bližšie spoznanie a má doma školáka ktorému kupuje časopis. A určite aj milú manželku o ktorú sa vzorne stará.
Komentáre
((((((((((((((((((((((((((((((((((((((((
ostala som ako dieta pred vykladom......... ucarovana hrackou . vidi ju.fascinuje ju jej farebnost....laka ta skala farieb-mozaika . co odhalia nasledujuce pismenka, riadky, to je moja mozaika.
dovol, aby som tu hracku chytila uplne do ruky. pokracuj.,...este.
poskytol si vanok, dnes jemny dazdik......potrebujeme uplne zmoknut
nech teda udru hromy.
dakujem, ze som to mohla citat
no toto?
Daj vedieť ako si skončil :-)))
Roothanko
Chcem upozornit
tak ako ON...