Ticho vstanem z postele,
a na kávu postavím.
Nezobudím ťa, proste nie,
čas na chvíľu zastavím,
kým ešte spíš.
Ľúto mi je za teplom,
ktoré si mi dávala.
Prítomnosťou a vlastným telom,
keď si zaspávala,
včera večer.
Rád sa dívam ráno,
ako pomaly sa budíš
Áno, presne preto áno,
nebudem ťa budiť tiež,
dnes ráno.
Komentáre