Roothan

Sadám si za vrch stola,

na večeru pre jedného,

Mala by si tu byt láska moja,

a vytrhnúť ma zo dňa všedného,

ešte dnes.

Nedám si do vrecka pravú ruku,

nechám si ju chvíľu voľnú.

Chyť ma a odveď na lúku,

zahráme s nežnú vojnu,

sladkého milovania.

Líham si do stredu postele,

vraj nechávať miesto živí nádej.

Nie je tu nikto kto mi ju postelie,

sám budem spávať na nej,

kým znova prídeš.