Raz večer zaklopal mi ktosi na dvere.
- Kto je?, pýtam sa.-
- Ja -
- Kto Ja? -
- Vari nepoznáš hlas vlastnej minulosti? -
A kruci. Dostala ma. Mal som sa pozrieť cez kukátko. Keby som ju zbadal, určite by som sa zatajil a nechal zamknuté dvere. Skúsim to inak.
- A koho hľadáte? -
- Teba hľadám, koho iného? -
- Mňa? Nie to musí byť omyl to asi toho čo tu býval skôr.Ja Vás nepoznám. -
- Nesnaž sa, Mňa nemôžeš oklamať! Vidím Ti do duše. Si to ty za kým idem. -
Hmm. Tak predsa ma dostihla. No nič. Otvorím, sadnem si na posteľ, zapálim cigaretu ako revolucionár pred zastrelením. Len oči mi nikto nezaviaže a počkám si ako ma moja minulosť rozoberie na drobné.
Držte mi palce. Všetci.
Komentáre
nevzdávaj sa ...
...
Roothan :)
Niekedy sa stane dávnou minulosťou už aj to, čo sa stalo pred piatymi minútami a niekedy príliš živo nosíme v sebe aj niekoľko ročné udalosti ... Tak asi ťa čaká veľké upratovanie v tvojej duši , potom dôkladná analýza a ......... držím ti palce :-)
iris
wau