Príliš dlho stál mokrý na prudkom vetre. Vedel to už vtedy, ale nechcel ísť z dažďa preč. Musel a chcel počkať kým búrka úplne prejde aby vzala všetko zo sebou. Teraz sedel s hrnčekom horúceho čaju v dlaniach, zabalený v hrubej deke a čakal kedy príde ďalšia epizóda zimnice. Nepríjemná ale oslobodzujúca od myšlienok. Ani pri jednej z tých triašok čo boli, si nepovedal, že to bola hlúposť tam stáť v tom nečase. Keď pre nič iné, tak pre pocit slobody ktorý mu tá búrka na pár minút požičala.
Potreboval si hlavne utriediť v hlave myšlienky a toto bol nenásilný spôsob ktorý mu vždy zaberal rovnako spoľahlivo ako Ibalgin.
Prvá čo si medzi triaškami uvedomil bolo poznanie, že to čo sa deje všetkým okolo a jeho navynímaje je ďalšia skúška. Vstrebával problémy svojich blízkych a priateľov vždy. Tento krát sa ale pridali aj tie jeho osobné a za tých pár mesiacov to už bolo naň skutočne priveľa. Začal už sám na sebe badať zmeny v správaní .Bol podráždený nepokojný a vznetlivý. Všetko čo mu bolo z jeho prirodzenosti úplne cudzie. Musel byť ale fit. Kašľať na seba. Potrebovali ho priatelia. Musel im byť oporou v ich problémoch. Potrebovali ho v práci. Bol jedinou zárukou realizácie veľkého projektu jeho firmy. Kompletne zariadiť interiér šesť poschodovej novostavby. Len nekašľať na ňu. Na Emu. Spomínal ako sa stretli. Skoro vrazili do seba pri novinovom stánku. Nebyť jeho reflexu určite by ju zrazil na zem. Nebol drobec ani ľahká váha. Bolo by to veľmi bolestivá stretnutie. Teda pre ňu. Stála tam zaskočená s nevinným pohľadom malého dievčatka. Okamžite ju preletel pohľadom. Nie drzým ani chlipným. Len zvedavým.
Vysoká brunetka s vkusným melírom. Perfektne zladená s menším poprsím, krásnymi nohami a okrúhlym zadkom. Proste jeho typ. Milo sa usmiala a pustila ho pred seba. Kútikom oka ju sledoval. So záujmom pozerala ako si kupuje časopis ABC. Kvôli modelu. Bol vášnivý modelár. Hrozne ho bavilo dávať listu papiera trojrozmerný tvar. Vtedy si aj všimol ako jej poklesli pery sklamaním. Okamžitá zmena úsmevu v ľahký smútok. Už vtedy ho tá zmena mrzela. Už vtedy mu ten jej úsmev chýbal.
Zo spomienok ho vytrhol ďalší záchvat triašky. O poznanie slabší. Možno to predsa len nebude chrípka a telo sa otriaslo tak, ako to robí túlavý pes keď zmokne, aby sa zbavilo zbytkov a urobilo miesto pre nové problémy jeho a priaťeľov.
Komentáre
...:-)))...